Juraj Kollár

Galéria 19 predstavuje výstavu Juraja Kollára, jedného z najosobitejších maliarov súčasnosti.

Pars pro toto sa sústreďuje na výber z najnovšej tvorby, diela ktoré vznikli v poslednom období. Práve nimi radikálne posúva a transformuje svoj koncept skladaných obrazov (čo boli krajiny videné cez sklobetónové steny). Pre Juraja Kollára je charakteristický pohyb viacerými smermi, ale zároveň aj vyhranený – sofistikovaný maliarsky koncept, v ktorom všetko so všetkým súvisí. Je svojho druhu solitér, nedotkol sa ho obľúbený trend popovej ironizácie a gýčového sarkazmu súčasnej maľby, je mu cudzia aj prvoplánová sociálna angažovanosť či posadnutosť predvádzaním vlastného ega. Je to dôsledkom jeho zdanlivej „nenápadnosti“ a introvertnej povahy? Alebo skôr do seba sústredenej vnútornej tvrdohlavosti a uvzatosti, s akou kráča za svojimi cieľmi, za tou svojou predstavou maľby? Maľba a maliarstvo je jeho životom, splynutím s ním, ba možno povedať, že je mentálnym a fyzickým spôsobom jeho existencie, ktorú doň – mentálne i fyzicky – vkladá. Ide mu totiž hlavne o prieskum možností, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, nielen čo sa týka zobrazenia samotného predmetu, jeho prenosu na plátno, do iného jazyka, ale predovšetkým subjektívneho vnímania – percepcie, videnia a spôsobov sprostredkovania reality farbou (hmotnosťou, resp. nehmotnosťou farby) a maliarskym rukopisom. Využíval už celú škálu zobrazení od hyperrealizmu až po zovšeobecnenie motívu do abstraktnej siete, najnovšie na dosiahnutie ilúzie priehľadu do krajiny (jazero pri obľúbenej chate, Hviezdoslavovo námestie etc.), používa na to dokonca rozmanité súčiastky, stavebniny – objekty z Baumaxu, ktorými „maľuje“. Pôvodne dvojdimenzionálne kompozície, ktorých podkladom boli fotografické záznamy – svetelné sekvencie určitej krajiny videné cez fragment sklobetónovej steny, nadobúdajú novú objektovú fakticitu, vecnosť a priestorovosť. Inde zas, aj za pomoci nití, obdobným spôsobom pretlmočí kresbu Egona Schieleho. Všetky sú zvláštnym spôsobom scudzené a depersonalizované, stoja akoby na zvláštnom rozhraní abstrakcie a predmetnosti. Predloha je svojím spôsobom materializovaná, ale zároveň ju tušíme – divák celok uvidí, až keď odstúpi ďalej, prižmúri oči, rezignuje na detail, zapojí predstavivosť… Kontrapunktom k týmto scudzeným „ilúziám“ sú abstraktné maľby a grafiky – môže takto skončiť zväčšený detail obrazu krajiny či fragment skladaného obrazu alebo sa ním priamo stáva emócia, spontánny stav, ktorý mu navodí sám proces maľby, ktorý je pre Juraja Kollára, takpovediac, bytostný.

Katarína Bajcurová, september 2019

 

Juraj Kollár (nar. 1981 v Nitre) študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Daniel Fischer, 1999 – 2003) a na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Zdeněk Beran, 2003 – 2005). Získal viacero domácich i medzinárodných ocenení (Cena Igora Kalného, Zlín, 2009; Celeste Prize, 3. cena, Berlín, 2009; VÚB Maľba roka, Bratislava, 2010). Mal viacero samostatných výstav: Prízemie, Galéria Jána Koniarka, Trnava (2019); O105, Zahorian & Van Espen Gallery, Praha (2018); Zázemie, Zahorian & Van Espen Gallery, Bratislava; Intermittent Signal, Kubik Gallery, Porto (2017); Obytná zóna, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica (2016); Reportovaná maľba, Galéria E. Zmetáka, Nové Zámky (2015); Luxurious Desert under the Sky of Paris, Zahorian & co Gallery, Bratislava; Thoughtful, Victoria ́s Gallery, Paríž (2014) a ďalšie. Jeho práce sú zastúpené vo verejných a súkromných zbierkach doma i v zahraničí, v Slovenskej národnej galérii, v Galérii mesta Bratislavy, v Národnej galérii v Prahe atď. Dlhší čas žil a maľoval v Paríži, v súčasnosti žije a tvorí v Bratislave.