JÁN BERGER

K výstave Vis-à-vis v Galérii 19

Neočakávané vyzvanie vedenia Slovenskej národnej galérie vyústilo do realizácie mojej monografickej výstavy pod lapidárnym titulom „Berger“ v Esterházyho  paláci v Bratislave v čase od 21. júna  do 30. septembra 2018 v kurátorskej koncepcií historičky umenia Niny Gažovičovej a maliara Mateja Fabiana. V deň finisáže výstavy prišla ponuka predstaviť svoju tvorbu v dnes už známej bratislavskej Galérii 19 na Lazaretskej ulici.

Dnes po dvoch rokoch od výstavy v SNG stojím znova pred otvoreným priestorom, ktorý vnímam ako dôležitú príležitosť, aby som sa pokúsil o svoj osobný postoj k svojej maľbe a vlastne k maľbe vôbec. Po dlhšom váhaní som sa rozhodol o akési „dopovedávanie“. Pracujem na autorskom výbere, na koncepcii výstavy, na vzťahoch a kontextoch. V popredí  mojej predstavy nebude dominovať zreteľ komplementárnosti, ale skôr veľmi osobný a slobodný postoj, hravé možno niekedy aj ťarbavé preskupovanie, združovanie či zahmlievanie pohľadov, najmä však kladiem akcent na súhrn a dynamiku naskrz maliarskych postupov a reakcií, dôraz na možnosti aké nám samotná podstata maľby ticho ponúka, na interpretácie toho, čo je dnes alebo čo bolo včera, čo bolo kedysi, možno i veľmi dávno, na tradíciu.

Zvedavosť maliara sa ľahko môže dotknúť hrany niečoho, čo je blízke riskantnej  nezodpovednosti a to najmä voči sebe. Naše kroky a podnety sa prelínajú alebo skôr posúvajú k premenám len zdanlivo už „zastavených“ stavov maľby. Ide o veľmi osobné spôsoby a nepredvídateľné postupy v procesoch maľby i v čase. Výstava Vis-à-vis predstavuje väčšinou neznámu časť mojej novšej tvorby.

Obsahom a skladbou výstavy Vis-à-vis by som rád potvrdil a snáď i prehĺbil tie vlastnosti mojej maľby, na ktoré v svojom texte „Na ceste za nesprostredkovaným svetom…“ do katalógu výstavy „Berger“ v SNG (2018) upozornila a zreteľne formulovala Nina Gažovičová. Dovolím si citovať: „… Bergerovi slúži maľba takmer ako alternatívny systém usporiadania sveta…“ V odseku nazvanom Poriadne sa pozerať sa pokúsila autorka vysledovať podstatné rysy môjho maliarskeho procesu. „Ak Pierre Bonnard tvrdil, že na motív sa treba dívať raz alebo tisíc ráz, Berger vo svojej praxi dlhodobo kombinuje oba prístupy. Stačí mu jeden pohľad z okna, obyčajná scéna odohrávajúca sa pred jeho očami, na ktorú potom na plátne hľadí nespočetne veľakrát, takmer do vyčerpania. Nutkavé prešrabávanie sa cez navrstvenú masu farby k prvotnému impulzu (spomienke, záblesku, pocitu, vnemu) pripomína obrusovanie vzácneho kameňa – niekedy také intenzívne, že z neho neostane nič, len trblietavý prach… Touto, miestami až neurotickou naliehavosťou, sa v niečom približuje k art brut, akademickým školením nezaťaženému umeniu outsiderov. Zdĺhavá metóda totálneho premaľovávania – chronické vstupovanie do procesu a dlhý boj s motívom, opakovaná harmonizácia či dynamizácia však smerujú k oslnivému výsledku.“

Alexandra Kusá sa  v úvode katalógu výstavy v SNG (2018) vyjadrila: „… Bergerovo dielo ponúka krásu, prácu, trpezlivosť, prácnosť, opakovanie, vrstvy, nejednoznačnosť, mnohosť aj obyčajnosť – ako by bolo v totálnom rozpore s estetikou súčasného sveta.“

Ján Berger