Helmut Bistika

Pod príťažlivým názvom Die Wesen/Bytosti pripravila bratislavská Galéria 19 ako druhú tohtoročnú výstavu prezentáciu prác medzevského výtvarníka a pedagóga Helmuta Bistiku. Vybraná kolekcia predstavuje prierez jeho tvorby prevažne posledných desiatich rokov, priestorové objekty a inštalácie, sériu asambláží, koláže, figurálne expresívne premaľby a fotografické a filmové záznamy jeho akcií. Vystavené práce potvrdzujú svoju nespornú kvalitu, sympatickú štýlovú rozmanitosť, sú obsahovo vzájomne prepojené a vizuálne veľmi príťažlivé…

Jedným z kultových objektov výstavy je obsahom a formou  inštalácia tela uväzneného v plátennej, kašírovanej imitácii kože. Telo zašité, uväznené, spútané silným povrazom, ktoré drží pohromade len sila vôle. Anonymné telo vlečúce so sebou priviazané, tristným životným osudom naplnené bremená. Prorocká inštalácia ako symbolická fúzia večného kolobehu zrodu a zániku, ako ľudský údel, ako symbol pomalého, ale neodvratného putovania k večnosti. Sám autor svoju inštaláciu spútaného tela opísal trefne ako „interpretáciu situácie, ktorú nám prináša život a ktorá nie je vždy ľahká… ťažoba, ktorú socha nesie je Ťažoba vnútorná… Ťažoba každodenná… Ťažoba nám navždy súdená… ale u každého iná…“

 Pozoruhodnou kolekciou, ktorá výrazne reprezentuje jeho tvorbu, sú asambláže, v drevených krabiciach, umne komponované fragmenty rozmanitých predmetov. Vystavené sú dve krabicové realizácie. V prvej verzii, plnej dada poetického ironického sarkazmu, na zhrdzavených plechových   podkladoch vytvoril celú zostavu malých figúr, bizarných postavičiek, ktoré kolážovým spôsobom vyskladal z rôznych nájdených, nepotrebných vecí. V druhej sérii, znova na podobných hrdzavých podkladoch, vytvoril z fragmentov skeletu živých bytostí, z ich kostí asambláže komponované ako relikviáre, ako príručné anatomické kazety, možno určené pre fiktívny archeologický kabinet. Bistikova séria pôsobí ako zbierka kuriozít, ako divácky príťažlivé neodadaistické predstavenie, ale  jeho asambláže majú po obsahovej stránke veľa príbuzností s jeho priestorovými inštaláciami. Asambláže ako odkazy k pokore a zamysleniu… Celé figúry a vedľa nich fragmenty tela…

Svoje čaro majú nepochybne aj vystavené expresívne premaľby, portréty ako koláže vytvorené kombináciami techník, dubuffetovsky brut artové príťažlivé protiklady, zvláštne poetické strety, na jednom plátne nežný výraz tváre, na druhom divoký výkrik, na ďalšom obraze priam detská štylizácia figúry, všetko farebne živé až divoké, evidentná radosť z tvorby. Bistika maľuje razantne, bez zbytočných zastávok, na jeden záťah. Expresia mu sedí, často sa k nej vracia, nielen pri maľovaní. Na jeho maľbách premaľbách vidno, že overeným postupom dôveruje. Expresia takmer nikdy nesklame, ale len toho, „kdo umí“…

Keď pozeráme na jeho priestorové inštalácie, koláže a maľby, keď pozorne vnímame jeho tvorbu, nevdojak sa nám vybavia blízke obsahové paralely autorových prác s podobnými postupmi v literatúre, hudbe, vizuálnom umení. Nie, žiadne porovnávania, ale obsah jeho tvorby nám môže vzdialene pripomínať obsahovo rovnako znejúce časti z románov F. M. Dostojevského, Roberta Musila, Alberta Camusa, Samuela Becketta, úryvky zo skladieb Arnolda Schönberga, Romana Bergera, absurdného divadla, umenia akcie, Edvarda Muncha, Ivana Štěpána, Otisa Lauberta, Petra Kalmusa, Karla Nepraša … Svojím výtvarným prejavom má k nim blízko, tvorivým záberom tiež, ako echo doby postmodernej…

Už vyše pätnásť rokov vytvára Helmut Bistika kreatívne prostredie v sociálnom zariadení Maják

v Košiciach, kde sa venuje najťažšie zdravotne postihnutým pacientom s rôznymi diagnózami. Prišiel medzi nich ako pedagóg, možná skôr ako milosrdný samaritán, altruista, ktorý nezištne pomáha invenčnými podnetmi nabudiť tvorivú fantáziu svojich postihnutých klientov, hravým spôsobom upútať ich pozornosť na niečo nové, povzbudivé. Kreuje aktívne, tvorivé prostredie, ktoré aspoň na chvíľu odvedie pozornosť pacientov ústavu od ich neveselých, ťažkých stavov. Ako sám hovorí, pre neho je to miesto inšpiratívneho prijímania a odovzdávania, miesto obojstranne povzbudzujúcich impulzov. Svojim klientom dáva absolútnu voľnosť, vedie ich k autentickému výtvarnému sebavyjadreniu, aby svoje vízie zobrazovali spontánne, bez zábran. Pozoruhodné výsledky, ktoré s nimi dosahuje, sú dôkazom správne zvolenej cesty, na druhej strane aj dôvery pacientov v jeho empatické, tvorivé, a vo veľkej miere aj samaritánske schopnosti…

Bistika pracuje sústredene a systematicky v tichu svojho medzevského ateliéru, kde ho nič nerozptyľuje, v tvorivej klauzúre, odstrihnutý od zbytočných rušivých vzruchov. Uzavretý medzi svojimi prácami sa cíti najlepšie, podnecujú ho a povzbudzujú svojou tichou prítomnosťou. Umenie, tvorivosť je pre neho všetkým. Napokon v jednom rozhovore pre médiá vyjadril svoje profesné putovanie výstižne: „Umenie je to najlepšie, čo ma mohlo stretnúť…“

Marian Meško, február 2023

 

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.