Cleopatra Muchová a Martin Král

Keď som vstúpil do bytu malého, no ateliéru nadrozmerného, čo do množstva  prác, akoby v ten večer vyšlo slnko. Mám rád organizovaný chaos, tak by som ten priestor charakterizoval. Priestor s množstvom malieb, objektov, farieb, krásny pruhovaný kocúr a dvaja mladí umelci v tých niekoľkých kubických metroch štvorcových, ktoré spolu zdieľajú. No a ešte mačka, ktorá snáď z úkrytu pozorovala a kontrolovala naše stretnutie. Plus dva záviny, jeden makový a druhý takový – slaný, dobrý k vínu i k vode.

Martin Král a Cleopatra Muchová vystavujú spoločne na výstave svoje samostatné diela, no zároveň vytvorili v krátkom čase, špeciálne pre výstavu v Galérii 19 niekoľko spoločných prác.

Výstavu nazvali All we need is…

Ako sami autori hovoria: „Je to parafráza vyše 50 rokov starého citátu od Johna Lenona All you need is Love, ktorý zdôrazňuje jednoduchú, no silnú myšlienku, že v konečnom dôsledku je to láska, čo svet potrebuje na to, aby bol lepším miestom pre život. Za ten čas sa však svet a spoločnosť výrazne zmenili, preto text, z ktorého autori vychádzajú, nechávajú otvorený, tak aby si ho sám divák doplnil. Čo teda dnes potrebujeme, aby bol svet lepším miestom?

Cleopatra vyzýva k výzvam, Maťo k hĺbke zamyslenia. Ich veľkoformátové diela na nás kričia „zastav sa a premýšlaj!“a ukazujú nám, že nielen pekné je pekné. Sú to diela vyzreté časom, preverené slnkom i dažďom, svetlom i tmou.

Títo mladí tvorcovia, hovorím mladí, napriek veku, ktorého roky postupne zbierajú, žijú a tvoria v symbióze v spoločnom priestore, no napriek tomu sú ich práce autentické. Už to naznačuje, že sú to výrazné osobnosti a verím, že neverím, že by som tomu veril iba ja. Práca oboch autorov akoby sa dotýkala epických básní. Pritom bez akýchkoľvek kompromisov, uberajúc sa priamočiaro a bez zaváhaní zobrazujú vo svojich prácach zozbierané skutočné údaje o nás, o svete v nás, i okolo nás.

Idú nevydláždenou cestou odvážne a smerujú našu myseľ k recyklácii nášho vnútra, našich mnohokrát prázdnych potrieb. Čo viac si spoločnosť a svet môže želať než návrat čistej mysle, než stratu materálneho smogu….

Na jednej strane nabotoxované dámy, stávajúc sa neskôr VIP osobami v súzvuku s Ken-mužmi, prihovárajúc sa nám z mobilov, počítačov i televíznych obrazoviek. Zároveň agresívne prejavy hrdinov štvrtej cenovej skupiny, konšpirácie, hoaxy, a iné „pravdy“ útočiace na nás, a hlavne na generáciu mladých ľudí, všetci sme vlastne ich cieľovou skupinou. Vojnové konflikty, choroby, globálne otepľovanie… to všetko a mnoho ďalších tragických a závažných udalostí nám zaťažuje myseľ i telo, ľudskú osobnosť.

Na toto autori poukazujú a svojou tvorbou nám naliehavo hovoria, že je čas zastaviť sa, nadýchnuť sa a vážne zamyslieť. Toto všetko chceme?

Kiež by z každého vrtu kôry zemskej namiesto ropy vytryskla číra voda. Tak ako z ľudskej mysle tolerancia a láska.

Výtvarné diela Cleopatry Muchovej a Martina Krála dokazujú, že ich kvalita je v obsahu, vo výtvarnom prejave, expresii a spontánnom vyjadrení myšlienky. Kompozične, farebne, obsahovo náročnou realizáciou potvrdzujú, že sú vyzretými umelcami v zložitej dobe nášho sveta a verím, že ich práca oslovuje mnohých, pre ktorých je tvorba potešením.

Cleopatra sústreďuje svoju pozornosť na súčasné hrdinky sociálnych sietí, vtipne i kriticky. Poprepájané mozgy dávajú záruku „vycibreného“ názoru a vkusu. Výsledok práce stojí za fakt, že sa pridávame na stranu autorky. Maliarsky zvládnutá kolekcia hýri farbami, výrazmi, významami, expresiou, smútkom i konštatáciou. V jej tvorbe je cítiť humor a jemnú provokáciu, zároveň aj obavu o našu ľudskosť a ľudskú existenciu.

Martin sa vo svojej tvorbe dlhodobo venuje žánru portrétu. Úpadok súčasného človeka, fenomén novodobých celebrít, éru narcisizmu či „selfie kultúru“ reflektuje vo svojom cykle portrétov Influenceri. Vystavené veľkoformátové portréty vyjadrujú pocity, túžby, skepsu, radosť, smútok i nádej. Spája sa v nich vycibrená kresba, maliarske gesto i expresívna pastóznosť. Jeho portréty k nám prehovárajú. Kto má uši, ich počuje, kto nemá uši, ich aspoň vidí, snaží sa ich pochopiť. No nájdu sa aj takí so „šedým zákalom“ a vatou v ušiach.

Tvorbu nemožno predpísať či plánovať, ona sama vie ako, kedy a kde. Ako prameň rieky, ktorý sa spája, a sama si určí a vytvorí cestu toku. V tomto je nutnosť tvorby skutočne nezávislá od času, miesta či prostredia. Aj púšť bola kedysi živým miestom plným vody, riek a rýb. Čas sa tak naprieč ideológiám stáva pre nás tou najväčšou autoritou. Ťažko niekto dokáže pochopiť umelca, ťažko niekedy aj umelec sám dokáže racionálne zdôvodniť širokú škálu procesu vzniku svojej práce. Čaro tvorby je v tom, že  mnohokrát sa pôvodný zámer autora zmení vo chvíli ako letná búrka. Treba to skúsiť. Tvorba ráno je iná ako v noci, iná keď si v pohode a iná keď si v núdzi.

Pri ich tvorbe mi ešte napadá použiť pár citácií skvelého básnika a aforistu Petra Gregora:

„Talent nie je boží dar, talent je špinavý obchod: ak za niečo stojí, žiada si celého človeka.“

„Krása je pečiatka pekla, overená podpisom neba.“

„Vtáka poznáš po perí, človeka po jazyku. Kde ho rebel vyplazí, konformista ním vylíže. Tak mnoho úspechov mladí rebeli, no i šťastia.“

 

Obom autorom želám  mnoho úspechov, uspokojenia a  naplnenia radosťou a láskou.

 

Vojtech Kolenčík, február 2024

 

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.