Gréta Fedora Homzová

Manuál zbožnosti
od 11. 6. 2024 do 28. 6. 2024

Tvorbu Gréty Fedora Homzovej som začal sledovať presne pred rokom na prieskume na VŠVU. Vtedy ešte študovala na grafickom prípravnom kurze a nás (množné číslo odkazuje na pedagogické duo Ateliéru voľnej a farebnej grafiky: Vojtecha Kolenčíka a mňa) veľmi potešilo, že sa prihlásila práve do našej dielne. Jej talent bol totiž zrejmý z diaľky a v momente. Pamätám si, že pri našom prvom osobnom stretnutí som jej po pár vetách povedal, že fajn, našou (pedagogickou) úlohou ostáva Ťa „nepokaziť“. Je veľmi pohodlným statusom byť učiteľom Gréty. V konštrukcii Učiteľ žiak sa s Grétou nachádzame posledných 9 mesiacov. Táto konštrukcia je zároveň aj konceptom výstavnej série, ktorej súčasťou je aj dnešná výstava. Počas tejto doby sa mi vygenerovali len dva hlavné pedagogické princípy namierené na Grétu: poskytnutie priestoru k slobodnej tvorbe a jej nevyrušovanie. Pohodlné, že?

Verte mi, že toto nie je z mojej strany pedagogická ľahostajnosť, ale racionálne vyhodnotenie stavu vecí: Gréta má na svoj vek veľmi vyspelý rukopis, a súčasne prejavuje pokoru k práci a veľkorysé sebavedomie pri tvorbe. Častým javom vo všeobecnosti je totiž to, že prílišný rešpekt uberá z veľkorysosti, zo sebavedomia, alebo opačne: preexponovaná sebadôvera vedie k povrchnosti a plytkosti. U Gréty je ale v tejto oblasti súlad a vyváže-nosť. A tým, že rozmýšľa, cíti a absorbuje kvalitnú výtvarnú a literárnu kultúru: dokáže si sama stanoviť témy, predmety výtvarného výskumu.

Gréta má len 21 rokov a z tohto faktu – objektívneho čísla vyplýva, že je talent. Nemá dosť rokov na to, aby sme ju považovali za vyspelú výtvarníčku, buďme triezvi! A nech nás teší, že máme takéto talenty a vážme si ich! Talent je totiž potenciál, možnosť, naakumulovaná energia, sľubné predpoklady. Som úprimne veľmi zvedavý, akým smerom sa posunie jej tvorba a do akej výšky alebo skôr hĺbky sa dostane a aké tematické smerovanie si zvolí.

Ak by som mal tipovať, povedal by som, že ostane pri kresbe, pri figura-tívnom uvažovaní, že naďalej bude skúšať kresliť a maľovať so všetkým, čo nájde (ak by niečo nezanechalo stopu na plátne či papieri, poslúži, ako štetec). Predpokladám, že ako filozofické východisko – aspoň na nejaký čas – ostane existencionalizmus a ako liek na myšlienku absurdity vrhnutia do bytia dúfam, že ostávajú: altruizmus a súcit. A ešte väčšmi dúfam, že sú to liečivé myšlienky a nie homeopatia.

Na stenách vidíte súbor kresieb, malieb a grafík, ktoré citlivo reagujú na množstvo kríz súčasnej doby. Ako sa má postaviť mladý človek k svetu, ktorý už čoraz menej zaručuje stálosť, je nevypočítateľný a plný hrozieb? Aké páky má mladá výtvarníčka na radikalizovanú a hermeticky rozdelenú spoločnosť, na súčasné vojny, a na ekologickú krízu? Ako sa má zachovať výtvarníčka v spoločnosti s ťažkou diagnózou ADHD, a to v krajine, v ktorej k porozumeniu vecí potrebujeme naštudovať metódu doublethink od Orwella?

Má to ťažké, máme to ťažké. Grétino riešenie spočíva v upriamení pozornosti zvonka do vnútra, v triezvom uvedomení si stavu vecí. Morálnym oporným múrom sú pre ňu láskavosť a súcit. Na tieto kvality často zabúdame, ale nič lepšie sme zatiaľ nevymysleli, tak si ich skúsme opäť uvedomiť a vážiť si ich.

Gábor Gyenes, jún 2024



Nie je možné pridávať komentáre.