Kristína Galvánková Minaríčková

Myšlienky premietnuté cez dynamickú expresiu v exteriéroch zobrazených detailov architektúr živou farebnosťou na plátno… opretý rebrík, schodište, garážová brána, okno či kúsok strechy… ďalej kontajner, asi aj dáke zbytky stavebného materiálu… nie sú tu vidieť žiadne iné vedľajšie informácie. Zdá sa, že musí byť zachovaná vnútorná autorská logika štruktúry kompozície orientovanej na výšku. Počiatočná fáza tvorby obrazu v podobe načrtnutej linky či stečenej farby, alebo niekedy ponechaný, namiesto belasej oblohy, nedotknutý biely podklad plátna v pozadí, to pomáha vyznieť konečnej podobe dokon-čeného realistického detailu v nereálnej farebnosti. Túto umožňujú súčasné akrylové farby žiariace v podobe, akoby boli práve vytlačené z tuby. Takto je citovaný zdroj v úvodzovkách a s postmodernou úsmevnou clonou irónie, keď sa niektoré možno ešte nedokončené stavby zároveň už deštruujú. V tomto duchu cieľavedomá práca na celom cykle týchto siedmich plátien Kristíny Galvánkovej chce diváka presvedčiť, že aj keď na prvý dojem pôsobia svojou farebnosťou až hravo optimisticky, Galvánková pozná a je pripravená niesť aj znepokojujúce skutočnosti sveta. Dajme tomu názov optimistický nihilizmus, ale ten nie je u nej liekom, ako prijať niečo také ako napríklad nespokojnosť, smútok, ba i smrť, ale vďaka prijatiu takýchto skutočností života sa s nimi zmieriť a nepod-ľahnúť skľúčenosti či depresii, ale opačne, nechať sa ním posunúť a vytvoriť si cestu k osobnému naplneniu a rastu.

Na záver by som ešte rada pridala pár slov o tom, prečo som navrhla pani riaditeľke Galérie 19 práve túto moju študentku Kristínu Minaríčkovú, teraz Galvánkovú… Bola to jednoznačne dôvera – možno istý druh priateľstva, ktoré vzniklo pri práci na mojich dvoch autorských, a čiastočne retrospektívnych výstavách, realizovaných v roku 2014. Na tieto som vyzvala k účasti niektorých svojich kolegov/kolegyne a aj túto, v tom čase svoju študentku v Ateliéri maľby. Prejavila ochotu spolupracovať aj pri ich inštaláciách. Dva moje autorské projekty: Vnímať svoje limity v Pretóriu SGBB s kurátorkou Katarínou Baraníkovou a Úschovňa v MGRS s kurátorkou Mirou Sikorovou boli náročné svojím rozsahom a ja som jej ochotu privítala. Následne, keď som potom videla jej diplomovú prácu, ktorú realizovala pod vedením prof. Mertu na FDULS v Plzni, rada som prijala úlohu oponentky v roku 2019 týchto jej siedmich obrazov s názvom Premietnuté do maľby.

Samozrejme, Galvánková aktuálne pracuje v pražskom ateliéri a posúva so sebe vlastnou kreativitou svoje realizácie, reagujúc aj na aktuálne výzvy súčasného umeleckého diania. Nakoľko priestor ponúknutý Galériou 19 neumožňuje rozsiahlejšiu prezentáciu, obmedzili sme sa v autorskom výbere pre aktuálnu výstavu na vyššie spomínaný maliarsky projekt, ktorý dúfame, sa stretne s kladnou diváckou odozvou.

Veronika Rónaiová

apríl 2024