Otis Laubert – II.

Zberateľstvo má mnoho podôb, od ušľachtilých až po kuriózne a bizarné. Získať úlovok a zaradiť ho do svojej zbierky je vášeň, ktorej sa ľudia venujú odnepamäti. Z detstva poznáme vzrušujúce chvíle, keď sme si navzájom vymieňali poštové známky a pocit radosti, ktorý sme mali z nových prírastkov. Z podobných pohnútok sa zbiera všetko možné od drobných predmetov cez vraky áut až po umenie. Zbierky bývajú zvyčajne kvalitne roztriedené, dôkladne skatalogizované a atraktívne vystavované. Vďaka ich neprebernému množstvu a rôznorodosti môžeme mapovať našu bohatú minulosť a objavovať našu neutešenú prítomnosť.

Ak chceme zaradiť medzi zberateľov, a plným právom, aj Otisa Lauberta, musíme to urobiť s jednou dôležitou poznámkou. Zbiera všetko, ale v zbieraní je netypicky dvojdomý. Svoj zbierkový fond prísne rozdeľuje na hlavnú, najdôležitejšiu časť, ktorá podlieha jeho permanentnej tvorivej premene, a na druhú, oddychovú časť “úlovkov z cudzej záhrady”, ktorej sa ani nedotkol. Hoci toto nedotknuté umenie systematicky nezbieral, jeho akvizičné dosky sa počas štyridsiatich rokov utešene napĺňali rozmanitým zbožím. Prvé diela mu venovali jeho priatelia spolužiaci, neskôr ich získaval kúpou od príbuzných autorov a ďalšie za minimálnu sumu zachraňoval pred neodvratným koncom na blších trhoch. Z týchto, často dobrodružných putovaní za umením, ktoré vyžadovali aj istú dávku odvahy a predvídavosti, sa vykľula pozoruhodne široká škála rozmanitosti a kvality. Nájdeme v nej majstrov svojho remesla, autorov polozabudnutých, ale aj celkom neznámych. Nehľadajme však v tom nejaký zberateľský system, táto výstava chce prezentovať čo najširší okruh prác autorov, ktorých Otis objavil. Preto sa rozhodol pootvoriť dvierka svojho depozitu a ukázať nám aj inú stránku svojich aktivít.

A nakoniec, keď sme pri zbierkach, jedna perlička. Fotografiu ženského torza od Viléma Reichmanna nazvanú V osidlách, takú istú, aká bola vystavená v rámci Mesiaca fotografie aj v tejto galérii, kúpil súkromný zberateľ na aukcii vo Viedni pred šiestimi rokmi za skoro šesťtisíc eur. V tom istom čase iný príležitostný súkromný zberateľ, Otis Laubert, získal od príbuznej sochára Jaroslava Kočiša akvarel ženského aktu za stoštyridsať korún. Cesty umenia sú čarovné a nevyspytateľné.

Marian Meško, január 2013