Jiří Valoch
12. apríl – 6. máj
Pre Jiřího Valocha sa stalo slovo a práca s ním najväčšou životnou vášňou. Cez slová začal spoznávať a objavovať čaro a tajomstvá jazyka, jeho skrytú silu, príťažlivú podmanivosť textu, skúmať jeho nekonečné variačné možnosti. A vedel s týmto darom majstrovsky naložiť. Zostal mu verný a oddaný od polovice šesťdesiatych rokov až dodnes. Povedané jeho slovami putoval po ceste od vizuálnej a konkrétnej poézie cez čisté fotografické koncepty až k redukcii na určité izolované pojmy, ktoré prezentoval ako finálne artefakty cez ich postupné obohacovanie mimoverbálnou sémantikou – kresbou a fotografiou. Z tejto redukcie a hľadania možnosti vystavovať jediné slovo vychádzajú jeho inštalácie dodnes. Jeho textové série sa postupne stávajú komplexnejšími hľadaním vzťahu determinánt, určujúcich prvkov v rôznych kvalitatívnych rovinách. Z nich potom vyplynuli aj viacvrstvové vzťahy v priestorových textových inštaláciach. Jeden z možných variantov nám predstavuje v tejto galérii. Máme sa na čo pozerať, máme o čom uvažovať. Textúra sa dáva do pohybu, jej tkanivo sa rozplieta, slová sa odpútavajú, lomia, posúvajú, navzájom konfrontujú, voľne preskupujú a ukladajú v priestore. Vznikajú medzi nimi nové pozoruhodné súvislosti a vzťahy skúmajúce možnosti preklenutia hranice medzi obrazom a písmom. V tomto radikálnom oslobodení textu tkvie príťažlivosť a objavnosť jeho vizuálnej reči. Robí to hravo, premyslene, dôsledne do poslednej bodky. Je perfekcionalistom v tom najlepšom slova zmysle, od prvých dotykov pera až po rituál inštalácie. Je zjavné, že cesta, ktorou sa Jiří Valoch vydal, mu svedčí, pohybuje sa po nej isto a suverénne. Takto suverénne vstúpil aj s ukážkou svojej tvorby do priestorov tejto galérie. Sme mu za to vďační.
Marián Meško, apríl 2012