Rudolf Sikora

Kto pozná Narcisa Rudolfa (Sikoru), vie, že najradšej rozpráva o sebe a svojej tvorbe, on sám je stredom svojho vesmíru, zo svojho umenia sa teší tak veľmi, ako sa len dá… Okrem povestnej posadnutosti svojou osobou a tvorbou je tiež (ako niekdajší matematický talent) zaťažený na čísla. Pred časom to bolo číslo 19 – 19. novembra 1970 sa konal 1. otvorený ateliér s 19 účastníkmi, o 19 rokov neskôr, 19. novembra 1989 stretnutie v Umeleckej besede, ktoré akcelerovalo Nežnú revolúciu (pripomeňme, že obe tieto udalosti inicioval).  Výstavu v Galérii 19 tentokrát otvára pod znamením čísla 17 – 17. apríla 2017, nielen na Veľkonočný pondelok, ale aj na deň svojich 71. narodenín a menín, v čase narcisov… Kto pozná Narcisa Rudolfa, vie, že si nevie svoj život predstaviť bez mobilného telefónu. A ten stál pri zrode tej časti jeho súčasnej tvorby, ktorá by sa s istou dávkou licencie dala

nazvať „telefonickou“. Na jej začiatku boli kresby (neskôr pribudli maľby a tlače), ktoré vznikali podvedome a nezámerne popri iných činnostiach: napr. počas telefonovania, merania tlaku, na zasadnutiach rozličných komisií… Na nájdenú a nepotrebnú makulatúru si zapisoval a zakresľoval rôzne, preňho dôležité poznámky a informácie,

čísla telefónov, emaily, termíny, úlohy, nameraný krvný tlak, návštevy u lekárov, komentáre k udalostiam, ale v neposlednom rade aj výtvarné nápady alebo plány svojich výstav. Vyznačujú sa veľkou mierou spontánnosti, akčnosti, ale aj náhody. Postupne sa Narcisovi zapáčili, priam ho nadchli – a už s cieleným výtvarným zámerom ich začal dotvárať, zapĺňať, prerábať, „dizajnovať“. Dostali charakteristický znakový repertoár (všadeprítomné kríže, hviezdy, šípky, mreže, pyramídy, podpisy mena a priezviska) i výraz (voľne evokujúci poetiku ruských revolučných avantgárd), pričom si zachovali svoju autenticitu. Vzniklo tak neobyčajne živé, pulzujúce a dýchajúce autobiografické obrazové „pletivo“, konceptuálne „graffiti“ na pokračovanie nabité silnou energiou. A tak stránku za stránkou môžeme – takmer voyeursky – lúštiť Narcisov diár, nazrieť do zápiskov podávajúcich osobnú správu o živote jedného umelca a muža, ktoré niekedy nevdojak prezradia aj to, čo malo ostať skryté… Kto pozná Narcisa Rudolfa, však vie, že mu nie je ľahostajný stav vecí verejných, ktoré komentuje so zápalom sebe vlastným. A tak sa tento pomyselný zápisník stáva niečím viac: predovšetkým jasnou správou o našom svete, razantnou výpoveďou o jeho globálnych smerovaniach a často nemilosrdnou diagnózou jeho súčasného stavu. Podľa gréckej mytológie bol Narcis krásny mladík, ktorý sa zaľúbil sám do seba, a tak dlho sa kochal svojím odrazom na vodnej hladine, až sa utopil… Aj Narcis Rudolf sa rád kochá svojou tvorbou – čo plne dokazuje touto výstavou – ostáva dúfať, že sa neutopí ako jeho bájny predchodca, predsa len, už má nejaké životné skúsenosti, odstup i nadhľad, a hlavne, vie plávať…

Katarína Bajcurová, apríl 2017