Rita Koszorús

Predovšetkým musím povedať, ako som sa dostal do obrazu. Rita študovala pred viacerými rokmi v rámci programu Erasmus na budapeštianskej Univerzite výtvarných umení a riadením osudu sa dostala do mojej triedy (učím na katedre maľby). Čiže poznám ju roky, a pravdaže tiež jej tvorbu. Doteraz som nikdy nedostal podobnú ponuku, Rita ma ňou aj prekvapila, trošku som odolával, váhal, či výberom, nápadmi a inštaláciou výstavy dokážem prispieť k jej dielam.

Skutočný umelec si uvedomuje umelecké výzvy doby, počnúc realizáciou diel až po ich možnosti vystavenia a následné kritiky či hlboké ticho, ba nebodaj až  úmyselné umlčanie.

Ritu Koszorús ako mladú umelkyňu na prahu kariéry zamestnávala táto pálčivá téma, a preto si v niektorých dielach kládla otázku, kto je vlastne tvorcom  diela, či kurátor našepkávajúci trendové tipy, alebo či je aj samotný umelec dielom, ktoré stvorí kurátor, tak ako Boh uhnietol človeka z hliny? (Akcia so vzduchovkou – Curator shooting, 2015.)

Inak povedané, nemôže umelec existovať bez kurátora?

Ritu vzrušovala (a evidentne dodnes zamestnáva) umelecká a ľudská identita, okruh otázok príslušnosti, na ktoré reaguje dielami (presadenie kaktusu na breh Malého Dunaja – Monumentus, 2016).

Deviateho marca som navštívil Ritu v jej ateliéri. Za posledné mesiace vytvorila prekvapivo hĺbavú sériu malieb, a preto sme sa spoločne rozhodli, že pre výstavu v Galérii 19 upustíme od diel, kde skúma chúlostivé otázky umeleckej society a „umeleckého priemyslu“ usadeného okolo nej, ako aj otázky identity, a radšej vystavíme „plošné obrazy“ a z videí nainštalujeme výlučne tie, ktoré podporujú túto maliarsku aktivitu a naopak.

Zásobník maliarskych prostriedkov Rity Koszorús je otvorený, a preto takmer nekonečnou, profesionálne veľmi citlivou metódou tvorby obrazu „všetko je možné, všetko je dovolené“, dokáže vytvoriť  mimoriadne vzrušujúce plochy, faktúry, priestorovosť a použitím rovnocenných vrstvení zážitok z priestoru, povedané jej slovami: stvoriť, zobraziť čas, hĺbku, prázdno, úkaz fiktívnych priestorov. Slovo zobraziť nie je celkom adekvátne, lebo na obrazoch spred tejto série boli stopy „niečoho zobrazujúceho“. Lenže na nových prácach nebadať podobné držiaky, nemožno ich spájať s predmetmi, konkrétnymi prírodnými javmi a existujúcimi formami. Pre umelca, ktorý sa oslobodí od núteného vecného zobrazovania, je to pocit, akoby mu z oka odstránili zelený zákal. Znovu vidí, ba až teraz vidí naozaj. Ritine diela, ktoré sa na okraji obrazu rozbiehajú do diaľky, do nekonečna,  a to je môj názor, predsa hovoria o zobrazení prírody v redukčnom aj abstraktnom zmysle, pretože divák, hoci sa nemôže zachytiť o nič konkrétne, má pocit, akoby ho do seba vdýchlo samotné univerzum, akoby ho vtiahlo do nezmerateľne obrovského  makro- a mikrosveta prírody. V tomto zmysle Rita stvorila sama pre seba skutočnú podstatu maľby, v širšom význame umenia, pocit hravej slobody bez pravidiel, ktorý zažíva pri tvorbe, bezoblačne sa pľačkajúc plynulými  motívmi z obrazu na obraz, a jej diela dokážu tento zážitok divákovi sprostredkovať, ba povedal by som, že ďalej vyžarujú radosť z tvorby. V jej prípade zároveň nehovoríme o stopách detskej spontánnosti, ale oveľa väčšmi o vedomej metóde tvorby obrazu, ktorú by som nazval „múdrou maľbou“.

Po návšteve ateliéru sme sa prešli do galérie. Galéria 19 je skutočne veľmi elegantný výstavný priestor na vysokej úrovni, zásah do čierneho (hoci tentoraz sa strieľať nebude), skvelo zodpovedá aktuálnym Ritiným dielam. (Práve prebiehala retrospektívna výstava Michala Kerna. S autorom som sa zoznámil osobne v osemdesiatych rokoch, stretli sme sa na sympóziu na Slovensku.) Je pre nás veľkou cťou, že môžeme usporiadať samostatnú výstavu maliarky Rity Koszorús v takej špičkovej galérii.

 

Imre Bukta, marec 2018

preložila Eva Piovarcsyová