Gréta Fedora Homzová

Tvorbu Gréty Fedora Homzovej som začal sledovať presne pred rokom na prieskume na VŠVU. Vtedy ešte študovala na grafickom prípravnom kurze a nás (množné číslo odkazuje na pedagogické duo Ateliéru voľnej a farebnej grafiky: Vojtecha Kolenčíka a mňa) veľmi potešilo, že sa prihlásila práve do našej dielne. Jej talent bol totiž zrejmý z diaľky a v momente. Pamätám si, že pri našom prvom osobnom stretnutí som jej po pár vetách povedal, že fajn, našou (pedagogickou) úlohou ostáva Ťa „nepokaziť“. Je veľmi pohodlným statusom byť učiteľom Gréty. V konštrukcii Učiteľ žiak sa s Grétou nachádzame posledných 9 mesiacov. Táto konštrukcia je zároveň aj konceptom výstavnej série, ktorej súčasťou je aj dnešná výstava. Počas tejto doby sa mi vygenerovali len dva hlavné pedagogické princípy namierené na Grétu: poskytnutie priestoru k slobodnej tvorbe a jej nevyrušovanie. Pohodlné, že?

Verte mi, že toto nie je z mojej strany pedagogická ľahostajnosť, ale racionálne vyhodnotenie stavu vecí: Gréta má na svoj vek veľmi vyspelý rukopis, a súčasne prejavuje pokoru k práci a veľkorysé sebavedomie pri tvorbe. Častým javom vo všeobecnosti je totiž to, že prílišný rešpekt uberá z veľkorysosti, zo sebavedomia, alebo opačne: preexponovaná sebadôvera vedie k povrchnosti a plytkosti. U Gréty je ale v tejto oblasti súlad a vyváže-nosť. A tým, že rozmýšľa, cíti a absorbuje kvalitnú výtvarnú a literárnu kultúru: dokáže si sama stanoviť témy, predmety výtvarného výskumu.

Gréta má len 21 rokov a z tohto faktu – objektívneho čísla vyplýva, že je talent. Nemá dosť rokov na to, aby sme ju považovali za vyspelú výtvarníčku, buďme triezvi! A nech nás teší, že máme takéto talenty a vážme si ich! Talent je totiž potenciál, možnosť, naakumulovaná energia, sľubné predpoklady. Som úprimne veľmi zvedavý, akým smerom sa posunie jej tvorba a do akej výšky alebo skôr hĺbky sa dostane a aké tematické smerovanie si zvolí.

Ak by som mal tipovať, povedal by som, že ostane pri kresbe, pri figura-tívnom uvažovaní, že naďalej bude skúšať kresliť a maľovať so všetkým, čo nájde (ak by niečo nezanechalo stopu na plátne či papieri, poslúži, ako štetec). Predpokladám, že ako filozofické východisko – aspoň na nejaký čas – ostane existencionalizmus a ako liek na myšlienku absurdity vrhnutia do bytia dúfam, že ostávajú: altruizmus a súcit. A ešte väčšmi dúfam, že sú to liečivé myšlienky a nie homeopatia.

Na stenách vidíte súbor kresieb, malieb a grafík, ktoré citlivo reagujú na množstvo kríz súčasnej doby. Ako sa má postaviť mladý človek k svetu, ktorý už čoraz menej zaručuje stálosť, je nevypočítateľný a plný hrozieb? Aké páky má mladá výtvarníčka na radikalizovanú a hermeticky rozdelenú spoločnosť, na súčasné vojny, a na ekologickú krízu? Ako sa má zachovať výtvarníčka v spoločnosti s ťažkou diagnózou ADHD, a to v krajine, v ktorej k porozumeniu vecí potrebujeme naštudovať metódu doublethink od Orwella?

Má to ťažké, máme to ťažké. Grétino riešenie spočíva v upriamení pozornosti zvonka do vnútra, v triezvom uvedomení si stavu vecí. Morálnym oporným múrom sú pre ňu láskavosť a súcit. Na tieto kvality často zabúdame, ale nič lepšie sme zatiaľ nevymysleli, tak si ich skúsme opäť uvedomiť a vážiť si ich.

Gábor Gyenes, jún 2024