Otis Laubert – III.

Tretia časť cyklu štyroch ročných období Otisa Lauberta nám predstavuje pod tajuplným názvom Už mi došlo, čo mi to došlo, celkom unikátny zbierkový fond zložený z vecí, ktoré slobodne putovali svetom až dovtedy, kým sa neocitli zhodou okolností v jeho rukách. Tuctové poštové známky, korešpondenčné lístky, nepoužité aj doručené listové obálky, pohľadnice rôzneho druhu a zbytky obalovín tvoria pestrú iniciačnú zmes, ktorú sa Otis podujal svojským interpretačným spôsobom recyklovať a zmeniť jej výrazový a významový obsah. Otisovi totiž nestačí tieto veci len vlastniť, v tom je atypickým zberateľom, líšiacim sa od obvyklých zberateľských aktivít, ktoré majú svoje presné pravidlá. On ich nekompromisne obchádza a zo svojich známok, pohľadníc a obalovín hravou formou vytvára originálne série plné humoru, nečakaných vtipných stretnutí, presahov a komentárov, ktoré sa nenachádzajú v žiadnej inej zbierke. Aby to dosiahol v mene vyššieho tvorivého princípu, neváha používať pri práci s týmto materiálom ani radikálne omladzovacie metódy. Vyrezávaním a preškrabávaním zbavuje známky a pohľadnice ich pôvodného obsahu, prepálením ich pôvodného určenia, priklincovaním ich zbavuje mobility a prelepením po rôznych predmetoch z nich vytvára vizuálne príťažlivé, navzájom prepojené celky. To všetko robí nie preto aby ich znehodnotil, ale preto aby v nich objavoval a nachádzal ďalšie možnosti výtvarných výrazových a obsahových postupov. Otis sa touto permanentne prebiehajúcou akciou, balancujúcou na hranici výtvarného prejavu a vizuálnej poézie, zaoberá takmer štyridsať rokov tak intenzívne, že sa stal jej bytostnou súčasťou a pomaly sa svojou tvorbou sám premieňa na známku. Originálnu známku vysokej kvality, svojského humoru a obdivuhodnej invencie.

Marian Meško, január 2013